Dvojkoľajný železničný most, hrad a mesto, okolo r. 1909.

Dvojkoľajný železničný most, hrad a mesto, okolo r. 1909Na hrade spustnutom po požiari 11.6.1790 sú zastrešené Matúšova (12) veža (strecha 1837-1978) a Matejova (hodinová) veža (8) (strecha od približne 1858 doteraz). Od delovej bašty (5) vpravo vidíme nízku tmavú, nie príliš rozľahlú strechu (6) – kryla budovu, ktorou bola (až dokonca 50. rokov, kedy ju zbúrali) obostavaná hradná studňa („studňa lásky“).

Pred hlavnou hradnou Matúšovou vežou sú vpravo ruiny paláca Zápoľského (13) a hospodárskej budovy (14), vľavo Ľudovítov (11) a Barborin (9) palác. Obrázok ešte ukazuje plný múr (10) pri schodisku od Barborinho do Ľudovítovho paláca a Matúšovej veže, ktorý neskôr spadol v r. 1911 a tak vytvoril akýsi vyštrbený zub na hradnej siluete.

Dvojkoľajný železničný most, hrad a mesto, okolo r. 1909

foto: autor neznámy

Od pravého okraja záberu sa tiahne múr mestského opevnenia (21). Kolmo sa napája na múr hradného opevnenia (17), vyrastajúci z oporného múru južnej hradnej priekopy.

Brezina vpravo od hradu je v priľahlej časti už čiastočne zarastená (20) v mieste neskoršieho čerešňového sadu (založený 1912), ale ďalej v časti odľahlej od hradu je holá (24).

Vpravo farský kostol už má novú špicatú vežu (23) po požiari 20.8.1886. Vpravo od neho je kaplnka sv. Michala (26), jediná zachovaná gotická stavba v meste. Vľavo od farského kostola nápadne „svieti“ hostinec Závoj (18), najstarší na Považí (16. stor.), podľa legendy nazvaný po Fatiminom závoji, ktorý tam zostal zachytený na kríku ruží, keď si ju Omar na koni po vykopaní „studne lásky“ odvážal z hradu domov ako odmenu od Zápoľského.

Kláštor piaristov (25) má iba svoju pôvodnú budovu, ktorá bola neskôr okolo r. 1914 rozšírená prístavbou. Za kláštorom ťažšie rozoznávame dve veže kostola piaristov. Kláštor na obrázku zčasti prekrýva hasičská veža (22) so zbrojnicou postavená okolo r. 1890, okolo vidieť vtedajšiu zástavbu Hasičskej ulice.

Ďalej vpravo je mestská veža (27), v strechách pod ňou viac tušíme než vidíme židovskú školu (28) postavenú 1868.

Vľavo samostatná zástavba (1) medzi stromami predstavuje Dieterove domy. Tu dobre rozoznávame ten prostredný, ktorý má charakteristické zvislé časti, hore ukončené samostatnými strieškami. Susedné dva Dieterove domy (tu by boli vľavo a vpravo od spomenutého) sa nedarí rozoznať. Ich výstavbu datujeme okolo r. 1888. Vtedy boli odvážne (alebo predvídavo?) postavené za kraj mesta – vidíme, že od začínajúcej poschodovej zástavby (4) Maršovského (neskoršej Palackého ulice) sú oddelené, v tej medzere vidíme stromy (3) mestského parku jestvujúceho od r. 1880.

Na dolnej časti obrázku prevláda dvojica železničných tratí. Každá trať vchádza do samostatného mosta cez Váh (2). Už podľa železničných zvrškov vidíme, že pravý (15), tmavší, viac prerastený rastlinstvom či zašpinený, je ten starší, postavený aj s pravým mostom v r. 1883. Ľavý železničný zvršok (7) je svetlejší, čistejší, zjavne novší, teda aj s ľavým mostom postavený v r. 1907 (Branecký píše, že 1905). Pri každom z mostov vidíme drevený stĺp s izolátormi, zrejme niesli holé (neizolované) drôtové elektrické oznamovacie vedenia: zaiste telegraf a telefón, možno aj traťové zabezpečenie. Pravý stĺp má viac izolátorov, čo len posilňuje domnienku, že druhý v poradí bol postavený ten ľavý most. Toto poradie je isté, keď si všimneme, že pravý most je v hornej časti tmavo očadený od dymu lokomotív, zatiaľ čo ľavý most len oveľa menej.

Na opačnom (ľavom) brehu Váhu vpravo, v železničnom telese trate Trenčín – Veľké Topoľčany postavenej v r. 1901, dobre rozoznávame bledý priepust (19) pod železničnou traťou, ktorým podtekal potok tečúci od Zábrania okrajom neskoršej Tiberghienky a parku popred hotel Tatra, tu križoval železnicu a hneď tu vtekal do Váhu, až do r. 1911.

Spracoval

Ing. Vojtech Brabenec

Ing. Vojtech Brabenec

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someone