Hrad a mesto Trenčín od železničného mosta, okolo r. 1885

Obrázku dominuje hrad, opustený po požiari 11.6.1790. Podľa zápiskov Medňanského (1826) aj Palackého (1813) po požiari bol hrad prístupný pre turistov, k čomu jeho nový majiteľ gróf Sina prispel zastrešením hlavnej veže (1837) a neskôr (okolo 1858) aj menšej Matejovej (hodinovej) veže. Strechu mala aj studňa lásky, čo je na obrázku dobre vidieť. Delová bašta tu už nemá strechu, viditeľnú ešte na starších záberoch. Obrázok ešte ukazuje plný múr pri schodisku do Ľudovítovho paláca a Matúšovej veže, ktorý spadol v r. 1911 a tak vytvoril akýsi vyštrbený zub na hradnej siluete.
hrad-a-mesto-trencin-od-zeleznicneho-mosta-okolo-r-1885 

Zaujímavé je, že hoci hradu sa vtedy venovala len najnevyhnutnejšia starostlivosť a hradnému bralu zrejme žiadna, predsa storočie po požiari je tu bralo holé bez rastlinstva, čo sa už v dnešných časoch dosahuje len neúplne a raz za čas nákladným odstraňovaním. Vpravo v podhradí pekne vidieť budovu hostinca Závoj, najstaršieho na Považí (16. stor.), podľa legendy nazvaného po Fatiminom závoji, ktorý tam zostal zachytený na kríku ruží, keď si ju Omar na koni po vykopaní „studne lásky“ odvážal z hradu domov ako odmenu od Zápoľského.

Dole v ľavej polovici obrázka, na Maršovského (Palackého) ulici sú už postavené „paláce“, ktoré stoja doteraz okrem celkom ľavého, ktorý svoje miesto nedávno uvoľnil poschodovej budove parkoviska. Hneď vpravo od stredu sa na ulici týči poschodová budova hostinca Zlatý Baran, v prízemí ktorého už bol vybudovaný prejazd na hlavné námestie ku sv. Trojici.

Vľavo od neho na opačnej strane ulice je budova kráľovského daňového úradu, v ktorej je teraz knižnica pre mládež; budovu ľahko rozlíšime podľa rohovej vežičky. Menšie budovy v popredí obrázka už dnes nenájdeme, ani sympatickú besiedku za ohybom vtedy ešte jednokoľajnej trate Bratislava – Žilina. Pred besiedkou na stĺpiku je železničné hradlo historického typu.

Železničné oznamovacie vedenia pozdĺž trate sú vzdušné na drevených stĺpoch, vtedy sa im ešte ponechával tvar ako v lese vyrástli, takže sú nezriedka krivé. Železnica do Bánoviec (1901) tu ešte nie je vybudovaná, ani rožný dom nesúci na streche letopočet 1898, ani komín Lonského továrne (1898), čo sú kľúče pre datovanie záberu.

Spracoval

 Ing. Vojtech Brabenec
 

Ing. Vojtech Brabenec