Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitok

Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitokTúžba po dobrodružnom cestovaní u manželov Hromníkovcov nastala, keď si kúpili svoje prvé terénne auto, s ktorým precestovali nemalý kúsok sveta. Sami tvrdia, že našli túžbu v tom hľadať skôr „neobyčajnejšie“ zážitky. Auto im dáva väčšiu slobodu, tým pádom sa môžu sa dostať na horšie dostupné miesta a zostať tam aj dlhšiu dobu. Terénne auto pre nich predstavuje nie len väčší batoh, ale aj druhý domov na cestách.

Manželia sú vo voľnom čase okrem cestovateľov aj dobrovoľnými záchranármi

Pomocou áut vypomáhajú záchranárom pátrať v horšie dostupných miestach. Ako sami tvrdia, je to pre nich tréning prostredníctvom, ktorého sa udržiavajú v kondícii. Pred každou expedíciou si dajú nejaký cieľ, napríklad vyjsť autom z požičovne na päť „stratovulkánov“ v Chile. To sa im aj podarilo a vypožičané auto sa ocitlo až vo výške 5933 m.n.m, alebo ich posledná expedícia odviesť staručký žigulík z Mongolska na Slovensko.

Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitok

foto archív Hromníkovci: Expedícia Vasiľ Go Home

A ako sa k niečomu takému dostali?

Vraj to bola náhoda, po náročnej expedícii v Chile si povedali, že im na tento rok stačilo, ale ako sa na správnych cestovateľov patrí po pár týždňoch dostali recidívu. V tom istom čase zdieľala ich kamarátka na sociálnej sieti výzvu, ktorú zverejnili traja chalani, ktorí pravidelne chodia na Lade po svete. Chceli aby niekto odviezol Vasiľa späť na Slovensko. A tak si manželia Hromníkovci jednoducho povedali, prečo nie? Tým sa začal proces vybavovania leteniek, cestovných víz a pripravovanie psychického stavu do ako tak normálnej polohy, pretože na takúto cestu sa vyberú naozaj, len praví dobrodruhovia.

Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitok

foto archív Hromníkovci: Expedícia Vasiľ Go Home

Prvé stretnutie s Vasiľom bolo rozpačité

Keď sme zistili, že na aute nefungujú veci ako motor, karburátor, či obyčajné rádio, nezostalo nám nič iné iba sa smiať.“ Ale ani po prvom stretnutí sa manželia nevzdali a povedali si, že to dajú. Keď sa dozvedela ich kamarátka Lenka o expedícii do Mongolska chcela urobiť všetko preto aby mohla ísť s Hromníkovcovami (prezývanými aj Thunderovci). Odpoveď, ktorú dostala od Thunderocov bola jednoznačná. „Kamarátka Lenka nám zavolala, že Mongolsko je jej sen a čo má spraviť pre to aby mohla ísť s nami. Moja odpoveď bola jednoznačná kúp si letenku a vybav víza, ale pozor neočakávaj, že to bude rezortná dovolenka.“ Tak vznikla posádka troch odvážlivcov, ktorí dovezú 32 ročnú ladu z Ulanbatáru spať na Slovensko.

Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitok

foto archív Hromníkovci: Expedícia Vasiľ Go Home

Cestou alebo skôr necestou v Mongolsku

Auto si posádka vyzdvihla v hlavnom meste Ulanbátor. Manželia ho pomenovali familiárne „nervózne mesto“. „Mesto je plné fabrík a bytoviek čo vytvára obrovský kontrast oproti ostatnému územiu v Mongolsku. Dopravné značenia v Ulánbátare viac neslúžia ako slúžia a stres by sa tam dal krájať.“ Aj práve preto Thunderovci tvrdia, že sa veľkým mestám radšej vyhýbajú a hľadajú skôr prírodu alebo menej osídlené oblasti, kde spoznávajú pravých domácich ľudí. V Ulánbátare si, ale najviac užívali reštaurácie a ich jedlá. Najčastejšie je podávané mäso na všetky možné spôsoby a všetky jeho druhy. Čo si ale neužila ich spolu cestovateľka Lenka, ktorá je vegetariánka, a v Mongolsku to vraj nie je veľká výhoda. Pravý gurmánsky šok, ale zažili až na vidieku v jurte (tradičný príbytok v Mongolsku) u domácich občanov. Pohostili ich čajom s ovčím mliekom, soľou a plávajúcim mastným okom, ďalej šiškami s dobre starým kvaseným tukom. Ale aj takto chutí pravé Mongolsko.

Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitok

foto archív Hromníkovci: Expedícia Vasiľ Go Home

Väčší stres cestovatelia prežívali v aute

Lada predsa len nezostala nepoškodená po dlhej ceste do Mongolska. Prvá investícia putovala do novej batérie, pretože posádka nechcela celú expedíciu roztláčať auto. Asfaltové cesty sa skončili už dvesto kilometrov za Ulánbátarom a vtedy sa začala naozaj cesta, kde dostal Vasiľ zabrať. „Videli sme ako sa Vasiľ rozvibrováva, a ako sa skrutky postupne uvoľňovali a vypadávali.“ Tým sa vysvetlil aj fakt, prečo bol žigulík pre Mongolov atrakciou. Autá sa na prašných cestách rýchlo opotrebovali a práve preto po nich niet už ani stopy.

Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitok

foto archív Hromníkovci: Expedícia Vasiľ Go Home

Vasiľ ako plavec

Vo Vasiľovi bolo v podlahe niekoľko dier čo spôsobilo, že na prašných cestách sa auto naplnilo prachom. Cestovatelia sa chránili šatkami a tričkami aby mohli vôbec dýchať. S tým sa spája aj jeden z ich najväčších zážitkov z cesty, keď dorazili k ľadovcovej rieke, ktorá sa nedala prejsť, pretože bola pre žigulíka naozaj hlboká. Na to boli ale domáci výborne nachystaní a pripravení pomôcť. Auto prichytili o traktor, ženy dostali privilégium sadnúť si do traktora, no ale jediný muž posádky sa musel chopiť neľahkej úlohy a sadnúť si za volant. Hneď ako auto vstúpilo do rieky sa naplnilo vodou, ktorá prešla cez kapotu a diery, a začalo plávať. Na počudovanie, ale Vasiľ po tomto kúpeli naštartoval na prvý krát. Ale ako sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, pretože sa im aspoň auto vyčistilo celé od prachu. Po tomto zážitku v Mongolsku cestovateľov už nič viac neprekvapilo a postupne sa dostali do Ruska.

Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitok

foto archív Hromníkovci: Expedícia Vasiľ Go Home

Rusko a konečne betónové cesty

Cesty v Rusku boli o poznanie lepšie, predsa len asfalt je na nezaplatenie. Autá vraj v Rusku poznali viac a žigulík prešiel veľkými opravami. V Rusku sa taktiež stretli s veľkou pomocou od domácich, ktorí im chceli pomôcť s peniazmi, ktoré si cestovatelia nestihli zameniť a s policajtmi, taktiež nemali žiaden problém. „Policajt sa pozrel na nášho žigulíka a hovorí nám nefunguje Vám svetlo, ja som sa len pousmial a s kamennou tvárou mu jednoducho odpovedal ja viem. Na to policajt len kývol rukou a potmehúdsky sa usmieval.“ Jeden z najväčších šokov, ktorí zažili v Rusku bol už na Ukrajinskej hranici. Kde bolo asi 60 áut a na radu sa dostali až po 10 hodinách. „Ukrajinské autá museli na colnici vyložiť úplne všetky veci, ktoré posielali cez skenery, ľuďom prehľadali aj vrecká, nás našťastie až tak podrobne nekontrolovali.“

Ich jediným bohatstvom, ktoré im nikto nezoberie je zážitok

foto archív Hromníkovci: Expedícia Vasiľ Go Home

Hrdinský dopravný prostriedok

Na veľké počudovanie, nie len cestovateľov, Vasiľ zvládol celú cestu a posádka sa na ňom dostala až do Trenčína na mierové námestie. Trojčlenná skupina prešla na „žiguláku“ 8 458 km, a bol pre nich občasným príbytkom. A prečo sa manželia Hromníkovci podujímajú na takéto cesty? Pretože práve z nich si donesú zážitky, na ktoré nikdy nezabudnú, a spoznajú ľudí, ktorí v sebe nosia ešte stále tú pravú ľudskosť.

Sami sme skonštatovali, že naším jediným bohatstvom, ktoré nám nikto nezoberie je zážitok.“

Spracovala

Adriana Pivková – Trenčiansky terajšok

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someone