Letecké modelárstvo je fyzicky náročný šport, povedal reprezentačný tréner SR.

Letecké modelárstvo je forma modelárstva, ktorá sa zaoberá stavbou modelov lietadiel. Ide o zmenšeniny lietadiel, s použitím materiálov ako je balza, penové hmoty (polystyrén, extrudovaný polypropylén, a pod.) papier, kovy, uhlík, kevlar a lamináty. Modely môžu byť postavené ako statické, alebo lietajúce. Ich konštrukcia je v dnešnej dobe takmer neobmedzená, vďaka prístupnosti moderných konštrukčných materiálov a technológií. Letecké modelárstvo sa delí podľa spôsobu pohonu na bezmotorové a motorové. O tom bezmotorovom leteckom modelárstve som sa zhováral s „dedkom“ Vladom Zvaleným, predsedom letecko-modelárskeho klubu 122 generála Milana Rastislava Štefánika v Trenčianskej Turnej.

foto – archív klubu leteckých modelárov: Vlado Zvalený – reprezentačný tréner SR

Vlado poznáme sa dlhé roky z kultúry, keď sme spolupracovali pri organizovaní rôznych kultúrnych podujatí v našom kraji. Ako sa u teba začal „prebúdzať“ vzťah k leteckému modelárstvu?

Narodil som sa v Trenčíne v r. 1949. Ako šesť týždňové dieťa som sa s rodičmi presťahoval do Svitu. Keď som mal 8 rokov, tak sa stal juniorským majstrom sveta vo voľných vetroňoch vtedy asi 17 ročný Svitovčan Edo Hudák. Ten sa stal mojim veľkým vzorom a idolom. Prihlásil som sa do krúžku leteckých modelárov, kde bol Edo vedúci. Tak to začalo.

Kedy si zistil, že by si si vedel spraviť letecký model?

V tomto krúžku som sa naučil základy. Najskôr samozrejme jednoduché modely a postupne náročnejšie, až som skončil pri modeloch A2, ktoré boli vtedy tzv. „kráľovská kategória“. Teraz, podľa FAI (Medzinárodná letecká federácia) je to kategória F1A–voľné letecké modely.

Priblíž mi to prosím Ťa bližšie, o čo ide?

Sú to voľné vetrone, s rozpätím krídel 2m až 2,75m, kde minimálna hmotnosť je 410 gramov, a vyťahujú sa na 50 metrovom lanku. Súťažiaci nesmie mať žiadne spojenie s modelom –nesmie ho riadiť.

To je podobné, ako vypúšťať šarkana?

Áno, súťažiaci s modelom na lanku behá po letisku a hľadá termiku. Keď cíti, že model je v termickej bubline a začne ho „ zdvíhať “ , tak ho rozbehne a v najväčšom ťahu ho z lanka vypne. Model by sa mal udržať minimálne 3 minúty vo vzduchu, čo je niekedy veľmi náročné. Po troch minútach časovač vypne výškové kormidlo a model začne klesať k zemi a pristávať.

Leteckí modelári sa nabehajú…

A dosť. Štart, trojminútový let, pristátie a prinesenie modelu opäť na štart musí súťažiaci stihnúť do hodiny. Takýchto kôl absolvuje 7-10 podľa toho, ako sa pretek vyvíja. Keď fúka bežný vietor rýchlosťou 5-6 m/sec., tak model uletí 1,5 až 2 kilometre. Keď je súťaž dvojdňová cez víkend, tak pretekári nabehajú aj 30 – 40 kilometrov. To je ozajstný šport. Hlavne hľadanie v kukurici alebo slnečnici, prípadne v repke. To sú naši najväčší nepriatelia…

foto – archív klubu leteckých modelárov: otec a syn

Ty si kedy začal chodiť na súťaže?

Musím sa priznať, že mňa súťaženie moc nebavilo. Lietaval som na popradskom letisku, ale nie súťažne. Stavať modely, bolo pre mňa zaujímavejšie. Keď som mal 15 rokov, tak som začal hrať big – beatovu muziku. Hrávali sme vtedy tzv. čaje o piatej. 18 ročný som začal študovať na vysokej škole. Ako 22 ročný som sa oženil a s tým prišla rodina. Malý syn Vlado sa od malička zaujímal o letecké modelárstvo a s ním som chodil rekreačne lietať.

Ako vznikol klub v Trenčianskej Turnej?

Pred tridsiatimi piatimi rokmi sme sa zo Svitu presťahovali do Trenčianskej Turnej, kde som si s rodičmi postavil dom. O pár rokov neskôr sa na školách zakladali polytechnické a branné krúžky. Bývalý riaditeľ základnej školy pán Znášik vedel, že sa venujem modelárstvu, tak ma oslovil, či by som nezaložil krúžok. Pomáhal mi s tým kamarát Jano Zemánek. Neskôr sa z krúžku stal klub s oficiálnym názvom „Letecko-modelársky klub 122 generála Milana Rastislava Štefánika“.

Súťažne si začal lietať až v novom klube?

Najprv sme sa museli stať členmi Zväzu modelárov Slovenska. To bolo v roku 1995, a v roku 1996 v Martine, sme prvý krát začali lietať majstrovstvá republiky malých voľných modelov. Postupne sme aj u nás organizovali majstrovstvá okresu, majstrovstvá kraja a štyrikrát aj majstrovstvá Slovenska.

Ako to beží v klube leteckých modelárov?

V mladých členoch pestujeme poctivosť, slušnosť, súťaživosť, čestnosť a mužnosť. Vedieme ich od malička k precíznosti, krok za krokom, ako si postaviť model, ako s ním lietať atď. Aj prváci sa u nás v klube musia správať ako chlapi, lebo modelár je chlap a nie decko, ktoré vymýšľa huncútstva. Predstav si, že má niekto po troch týždňoch postavený model. Nemôžu mu ho chalani zničiť tým, že sa budú naháňať a zničia ho. To je veľká tragédia. Disciplína je prvoradá a musím Ti povedať, že s tým nemáme problém.

Hovoríš, že sú u vás v klube prváci. Ako si môže prvák postaviť svoj model, keď si nevie prečítať návod a nevie ani písať?

Vedieme ich a pomáhame im. Aj keď nevie čítať ani písať, ale pritom vie na pravítku odpočítať milimetre, centimetre. V minulosti sme začínali s chlapcami štvrtákmi t.j. asi 10 roční. Pred asi pätnástimi rokmi som prišiel na to, že je to dosť neskoro. Vytvoril som tzv. „ Vedomostník mladého leteckého modelára “ – je to príručka so základmi aerodynamiky, konštrukcie, meteorológie a ďalších pre modelára potrebných základov. To všetko musí mladý adept modelárstva ovládať. Starší z neho čítajú mladším. Podľa mňa, 10 ročný chlapec, keď chce niečo dosiahnuť, už musí lietať majstrovstvá republiky. V našom klube je žiak teraz už junior Samko Zachara, ktorý bol v 11. rokoch majster Slovenska a 12 ročný sa stal reprezentantom Slovenska a vyhrával svetové poháre. Teraz má 16 rokov. Je to výnimočný talent.

foto – archív klubu leteckých modelárov: Samko Zachara s poharmi

Dieťa a majster Slovenska?

Máme takých šikovných a talentovaných chlapcov viac. V súčasnej dobe máme od nás z Turnej všetkých troch juniorských reprezentantov Slovenska v kategórii F1A, je to najvyššia kategória voľných vetroňov. Ja pôsobím ako reprezentačný tréner už 14 rokov. Syn Vlado má na starosti techniku.

Výsledky turnianskeho letecko-modelárskeho klubu prekročili hranice okresu, kraja i Slovenska…

V roku 2002 sa konali Majstrovstvá sveta juniorov v Lučenci. Do reprezentácie k Jánovi Letkovi pribudol Ján Šamák. Táto dvojica s Vrbovčanom Tomášom Sedláčkom vytvorili skvelé juniorské reprezentačné družstvo. Odmenou im bolo tretie miesto a bronzová medaila pre Tomáša Sedláčka a šieste miesto pre Jána Letka. V družstvách sme skončili z 18 štátov na piatom mieste. Týmito výsledkami sa dostali do povedomia nielen slovenského modelárstva, ale začali mať dobré meno aj na súťažiach európskej a svetovej úrovne. Trenčianska Turná sa stala slovenskou základňou výchovy voľných vetroňárov-juniorov. Ako som spomínal, nielen Zachara je držiteľom niekoľkých pohárov zo súťaží Svetového pohára. Za tie roky (presne som to nepočítal) ich máme v klube možno aj dvadsať, niekoľko štvrtých miest z majstrovstiev sveta a Európy v družstvách. Vždy s minimálnou stratou niekoľkých sekúnd na stupeň víťazov.

Je to finančne náročný šport?

Každý šport, ktorý sa robí na vrcholovej úrovni je finančne náročný. My lietame s modelmi na špičkovej úrovni. Hodnota vyrobeného juniorského modelu je cca do 1000 €. Teraz je v móde si modely kupovať, no tie sa stoja cca 1800 €. A na to my nemáme. Veľmi nám pomáha obec Trenčianska Turná. Ďalšie prostriedky získavame od sponzorov a z 2% daní. Ročne absolvujeme cca 23 pretekov a z toho je asi 10 až 12 svetových pohárov po celej Európe. Za rok najazdíme 15.000 kilometrov.

Existujú v tomto športe aj nejaké rekordy?

Áno, vo všetkých kategóriách, ktorých je niekoľko desiatok. Slovensko má dvojnásobného rekordéra vo voľných motorových modeloch – hydroplánoch. Náš terajší prezident Miro Šulc z Popradu vytvoril tieto svetové rekordy v Lučenci pred štyridsiatimi rokmi, ako mladý chalan. Jeho model vyletel do výšky 12 kilometrov a na vzdialenosť 11 kilometrov. Viaceré svetové rekordy boli zaznamenané v Austrálii, kde sú optimálne poveternostné podmienky.

Máš nejaký modelársky sen ako tréner?

Za viac ako tridsať rokov existencie, klub leteckých modelárov vychoval niekoľko desiatok majstrov, nielen okresu, kraja, ale aj Slovenska. Každý rok si z vrcholných súťaží odnášame nejaké ocenenia… a mimochodom, Turňania sa stali jediným dedinským klubom v rámci Slovenska, ktorý vychováva nepretržite štrnásť rokov nových a stálych reprezentantov Slovenska v leteckom modelárstve voľných vetroňov F1A. V súčasnosti združuje klub 50 členov a patrí medzi najväčšie kluby na Slovensku.

Aký máš ten sen?

Mám životný sen vychovať majstra sveta, alebo majstra Európy. Zatiaľ sa mi to nepodarilo, aj keď sme už niekoľkokrát mali k tomu blízko. Chcel by som, aby mal tento náš šport väčšiu mediálnu podporu. Veď za jeden rok z európskych a svetových majstrovstiev slovenskí rakeťáci “ prinesú na Slovensko aj 5 zlatých, veľa strieborných a bronzových medailí, bez mediálnej odozvy. To bolo v minulých rokoch.

Tak Ti úprimne prajem, aby sa Ti tvoj sen splnil. Za tvoju celoživotnú snahu si to určite zaslúžiš!

Ďakujem a budem rád, keď nás prídu ľudia povzbudiť na domácich pretekoch. Termíny včas zverejníme.

Spracoval

Peter Peťovský

0908-727-395

trencianskyterajsok@petovsky.com

Fotogaléria