Medovnikárka z Trenčína dobyla svet – 2.časť rozhovoru

Ilustracny web 2Prečítajte si 2. (poslednú) časť rozhovoru. Dohodol som si telefonicky stretnutie zo ženou, o ktorej som sa dozvedel sprostredkovane. Nakoľko jej výrobky vnímam len ako sladkosť, ktorú mám rád. Na vianočných trhoch ich nájdete veľké množstvo, ale môžem povedať, že také, aké vám chcem predstaviť som nikde nevidel. Proste som sa zoznámil so ženou s dobrým srdcom. Prijal som jej pozvanie a dobre som sa cítil v obklopení jej výrobkov. Za to jej úprimne ďakujem, lebo to čo dokáže je výnimočné.

V 1. časti rozhovoru sme sa rozprávali o Vašich začiatkoch a prvých úspechoch. Ako sa vyvíjala Vaša „medovnikárska kariéra“ ďalej?

Tak ako v športe býva svetový pohár a každé štyri roky olympiáda, tak isto je to aj v gastronómii. Každé štyri roky sa strieda olympiáda a každé štyri roky sa strieda svetový pohár, vždy posunutý o dva roky.Na prvej olympiáde v roku 2008 v Nemecku som získala zlatú medailu v obrovskej konkurencii 53 štátov z celého sveta.

foto: archív p. Murárikovej – Olympijské zlato 2012

Akú tému ste spracovali?

VEČERA PRE KRÁĽA“ v barkovom období, ktoré mi je veľmi blízke. Inšpiráciu som čerpala z Dobšinského rozprávky, kde som chcela ukázať, že sa dá robiť s medovníkom aj trojrozmerne bez spojov, bez zlepovania. Bolo tam stvárnené menu – komplet „prestretý servis“ – polievková misa tzv. terina, tanier plytký, hlboký, džbány, karafa na víno, košík s ovocím, košík s pečivom… a kapor.

To ste museli prežívať obrovskú radosť z olympijského zlata…

Bola som v šoku a doteraz sa z toho neviem spamätať. Bol to pocit neopísateľný. Ale ešte väčší šok som zažila, asi tri mesiace po olympiáde. Dcéri náhodou našli na internete informáciu, že môj výrobok sa stal dielom dňa zo všetkých vystavovaných. I keď za to nie je žiadna zvláštna cena, já to vnímam ako morálne ocenenie.

Podujatia sú aj na Slovensku?

Áno. Danubius Gastro je v Bratislave a koná sa súbežne s veľtrhom cestovného ruchu. Podujatie býva každoročne v januári. Tu sa ale nezúčastňujem pravidelne preto, aby som dala priestor a možnosť aj ostatným odprezentovať sa. Nech trošku omladne konkurencia (smiech)…

Čo Vám dáva súťaženie na svetových podujatiach?

Na súťažiach vidím čo svet robí, kde smeruje. Vidím kde je moje miesto a viem sa porovnať s konkurenciou. Chcem dokázať a ukázať, čo ešte medovník ako materiál dokáže. Vždy sa snažím na každej súťaži „latku trošku zdvihnúť“. Tematicky sa snažím, aby nemuselo mať moje dielo titulky. Chcem ním zaujať porotu, návštevníkov a snažím sa prebádať hranice použiteľnosti tohto materiálu.

Aká bola Vaša posledná súťažná téma?

Na olympiáde v Nemeckom meste Erfurt v októbri 2012, som stvárnila tému o Krásnej Hôrke. Som veľmi citlivá na to čo sa deje okolo mňa. Nemohla som si nevšimnúť, že keby oheň dokonal svoje, mohli sme prísť o niečo nenávratne. Tam bola veľmi tenká pomyselná čiara medzi stratou a zachovaním kultúrneho bohatstva nášho národa. Dielo malo názov „MEMENTO“. Skladalo sa z renesančných kachiel zo 16. storočia, ktoré sú najvzácnejším exponátom v Krásnej Hôrke. Majú prekrásny ornament – granátové jablko vo váze. Výška kachlí ktoré som stvárnila bola 83 cm. Aby neboli osamotené, tak som k nim vytvorila barokovú pohovku zo 17. storočia. Dielo malo atribúty múzejníctva. Myšlienku som podporila s fotografickým pohľadom na hrad Krásna Hôrka.

foto: archív pani Murárikovej – medovník Krásna Hôrka

Čo robíte v súčasnosti?

Som normálny živnostník, ktorý sa musí uživiť. Záujem o moju prácu je, ale solventnosť ľudí je taká, aká je. Naučila som sa nevnucovať sa, kde ma nechcú. Ľudia stratili zmysel pre hodnotu. Radšej si kúpia niečo „čínske“ bez ducha, ako by mali podporiť slovenského živnostníka s hodnotným produktom. Snažím sa ísť tam, kde má moja práca opodstatnenie, kde jej dávajú nejakú váhu. Zo svojej slávy sa nenajem a tak musím veľa pracovať. Možno ešte viac, ako keby som nesúťažila.

Ako je to s finančnou podporou na samotné súťaže? Zdrojov máte zrejme viac.

To je samostatná kapitola. Vedela by som veľa rozprávať, ako som stretla s ľuďmi, ktorí proste hľadali spôsob nie ako to ide, ale ako to nejde. Za tie roky som sa naučila. Reprezentovať pôjdem veľmi rada, ale hodnoty musia byť vyvážené. Ak v mojom profile pošlem potenciálnemu sponzorovi vizitku, kde je 11 zlatých a jedna strieborná medaila zo svetových podujatí, tak rozhodovanie o podpore by malo byť jednoduchšie. Svoju hodnotu si uvedomíte, keď ste na tom piedestáli. Už som sa naučila si ju uvedomovať. Nie sú len majstri sveta hokejisti…

Vaše posledné mimosúťažné dielo?

V Prešove ma oslovili, či by som pre nich ako východniarov niečo „echt slovenské“ nevytvorila. Sú úžasní lokálpatrioti a chceli niečo prešovské. Spravili sme vitrínu, ktorá má rozmery 150 cm dĺžka, 110 cm výška, 90cm šírka. Už som im vytvorila piate dielo, ktoré je vystavené v tejto vitríne, v priestoroch nákupného centra.

1. dielo Pasáž

2. dielo Betlehem s 50 postavičkami v krojoch z celého Slovenska

3. dielo Prešovská soľno-banská čipka

foto: archív p.Murárikovej – Prešovská soľno-banská čipka

4. dielo kroj z dediny Svinia

foto: archív p. Murárikovej – Kroj z dediny Svinia

5. dielo Konkatedrála svätého Mikuláša

DSC_0449

foto: archív p. Muráriková – Konkatedrála svätého Mikuláša – detail

Konkatedrála bola robená z plánov pôdorysov, ktoré mi dodali z geodézie v Prešove a takmer 400 fotografií z rôznych uhlov pohľadu. Týždeň som vyrábala z týchto podkladov len šablóny v presnej mierke. Má rozmery výška 144 cm, dĺžka 135 cm, šírka 80 cm.

Ďakujem za rozhovor.

Spracoval

Peter Peťovský  

Peter Peťovský
0908 727 395
trencianskyterajsok@petovky.com

 

Fotogaléria: