Nastáva čas na zamyslenie… 1. adventná nedeľa

Nastáva čas na zamyslenie...Tento víkend je prvá adventná nedeľa a mňa čosi „núti“ zamyslieť sa a postáť… Aspoň na malú chvíľočku, zastaviť sa, v nedeľu večer zapáliť prvú adventnú sviečku na adventnom venci a porozmýšľať, uvedomiť si, aké to vlastne bolo v časoch dávno minulých… V časoch, keď sa ešte v rodinách dodržiavalo a uchovávalo množstvo cirkevných či svetských, obyčajných, avšak vzácnych

tradícií a aspoň takto si osviežiť, spomienky na našich predkov. Nuž, ak chcete, zastavte sa spolu so mnou pri čítaní týchto riadkov, ktoré som čerpala „z múdrych“ textov od rôznych autorov, kníh, rozprávania aj mojich rodičov…

Je tu čas, kedy sú dni kratšie a večery dlhšie. Príroda sa pripravuje na zimný spánok. Hovoríme mu štvrté ročné obdobie, ktoré sa začalo jesennou rovnodennosťou. Svoju moc stráca slnko a na krátke obdobie ju prenecháva zimným božstvám. Jednoduchí ľudia sa už dožinkami snažili poďakovať božstvám za celoročnú úrodu, za dary, ktoré príroda dala a ktoré im pomáhali prekonať zimné obdobie, ktoré trvá od Ondreja (30. november) do konca fašiangov, ktorým je Popolcová streda.

Nastáva čas na zamyslenie...

foto: wikipédia

Väčšina pohanských zvykov stratila svoj pôvodný význam prijatím kresťanstva, prípadne sa začlenila do cirkevného roka. Avšak tradície ako také sa nedali len tak vymazať, a preto si ľudia pripomínali určité udalosti z raných dôb kresťanstva.

Jesenné zvyky začínali už na sv. Martina (11. november), kedy prichádzal, ako sa vravelo, na bielom koni a to bolo znamenie, že jeseň definitívne končila. V nedeľu pred týmto sviatkom nesmela chýbať na stole vykŕmená pečená „martinská“ hus. Deti sa tešili na prvý sneh, hospodári ukončili práce vonku – poľnohospodársky rok – a gazdinky sa pomaly začali pripravovať na Vianoce. Väčšina prác sa z polí preniesla domov. Gazdiné, dievky, deti ba aj celé rodiny sa stretávali pri driapaní peria, pradení, vyšívaní, tkaní či lúpaní kukurice, rozbíjaní orechov a pod. Prácu si spríjemňovali rozprávaním, spievaním, hrami či inými zábavami, pri ktorých často používali magické praktiky, čarovanie.

V dávnych časoch bol začiatok zimy považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Ľudia verili, že v určité dni sa zvýšenou mierou mohli prejavovať škodlivé činnosti stríg. Preto sa im hovorilo aj „stridžie dni“. Patrili sem: Katarína (25. november), Ondrej (30. november), Barbora (4. december), Lucia (13. december) a Tomáš (21. december). Ochrannými prostriedkami boli rôzne masky a cesnak, ktorý ľudia nielen jedli, ale na dvere ním robili ochranné kríže.

Napríklad na Katarínu (sv. Katarína – patrónka mlynárov, pradiarov, mladých dievčat, ošetrovateliek, univerzít, filozofov, ale aj umierajúcich), by mal vojsť do domu prvý muž, pretože žena by mohla priniesť škody v podobe porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. V tento deň sa nesmelo pracovať so všetkým, čo malo kolesá, nemlelo sa v mlynoch, nepriadlo na kolovrátkoch. Vydajachtivé dievky si do črepníka alebo vázičky dali prútik z čerešne a ten každý deň polievali vodou z potoka nosenou v ústach, aby do Štedrého dňa zakvitol, čo znamenalo, že sa dievka môže tešiť na svadbu. V živote roľníkov to bol deň, kedy sa zakončilo pasenie dobytka a začalo sa so strihaním oviec. Taktiež sa konali posledné katarínske zábavy pred adventom, kde poväčšine dominovali ženy, pretože tu platilo akési „ženské právo“, kde si ženy vyberali tanečníkov a mali na starosti celú zábavu.

Na Ondreja dievky potriasali plotmi a tradovalo sa, že z ktorej strany zašteká pes, tým smerom by sa mala dievka vydať. „Plote, plote, trasem ťa, svatý Ondrej, prosím ťa, daj mi tejto noci znati, s kým ja budem pri oltári státi.“ Okrem toho sa lialo roztavené olovo a podľa tvaru, ktorý sa vytvoril pri liatí napr. cez uško kľúča (tvar pušky = poľovník, vojak, kolesa = kolár, mlynár, ale mohol znamenať aj svadobný veniec atď.), sa dievka mala dozvedieť, aké povolanie bude mať jej muž. Preto sa meno sv. Ondreja v ľudových tradíciách spájalo aj s veštbami o vydaji a bol považovaný aj za patróna neviest, ku ktorému sa mladice s dôverou obracali o pomoc. V kostoloch sa slávila pamiatka sv. Ondreja, ktorou začínal nový cirkevný rok a tento známy apoštol Krista otváral aj rok svätcov.

Advent sa začína najbližšou nedeľou k 30. novembru a je to názov pre prvé štyri nedele cirkevného roka, ktorý pochádza z latinského slova „adventus“, čiže príchod alebo očakávanie. Čím sa myslí príchod historický, každoročne sa opakujúci. V kresťanskom chápaní je to čas pokánia, zamyslenia sa nad sebou. Počas tejto doby ľudia žili tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa.

Pekným zvykom bolo v tomto období chodenie na „roráty“ – každodenné sv. omše ku cti Bohorodičky Panny Márie. Začínali sa pred rozvidnením okolo 6. hodiny ráno v kostoloch, kde chodili všetci: ženy, muži, deti, celé rodiny. Radosťou malých a odrastenejších detí bolo zapálenie adventnej sviečky rôzneho tvaru. V kostoloch sa už prvú adventnú nedeľu objavuje typický symbol, „adventný veniec so štyrmi sviecami“, kde sa v každú adventnú nedeľu na ňom rozhorela jedna z nich. Advent sa tiež volal malý pôst. Utíchli, muziky, hlučné správanie sa a nastávalo akési posvätné ticho… So žartom ľudia hovorili, že aj kohúti kikiríkajú ospanlivo a psi tichšie brešú.

Spracovala

Jarka-Kohutova-TNOS-TSK

Jarka Kohútová

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someone