AS Trenčín – FK DAC 1904 Dunajská Streda 3:0 (2:0)

AS Trenčín – FK DAC 1904 Dunajská Streda 3:0 (2:0)Zverenci trénera Martina Ševelu si po troch prehrách v rade pripísali na svoje konto plný bodový zisk. Na domácom trávniku zdolali DAC 1904 Dunajská Streda 3:0 (2:0). O góly sa postarali Jakub Holúbek, Tomáš Malec a Gino van Kessel. Hneď v úvode zápasu vyzval súpera k šanci Ramón. Nevidiac hráča súpera poslal loptu Volešákovi. Prihrávku však vystihol Brašeň, ale náš brankár v

Biela sobota

Biela sobota alebo Veľká sobota či Svätá a veľká sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Je posledným dňom Veľkého týždňa.

foto: http://najmama.aktuality.sk/clanok/224679/velkonocne-symboly-i-dekoracie/

V rímskokatolíckej cirkvi sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotnýkrst. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanejVeľkonočná vigília, ktorou sa už začína oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývaná liturgia Bielej soboty.

Dňom Bielej soboty sa končí pôst. Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.

Biela sobota je tak prostredný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.

V gréckokatolíckej cirkvi sa na Veľkú sobotu pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu – „ríše mŕtvych“). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo.

Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu. Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia – namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov.

Je to jediná sobota v roku, keď je predpísaný pôst.

zdroj: internet

Veľký piatok

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu. V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich…) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom eucharistia, podáva sa však sväté prijímanie.

foto: Wikipédia

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). Má tri nosné bohoslužby:

  1. Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na Veľký štvrtok večer.

  2. Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.

  3. Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.

Zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách.

Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. Účinok mala len vtedy, keď sa chorý umýval tak zavčasu, kým nepreletel ponad vodu vtáčik. 

V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko. Dodržoval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.  

zdroj: internet

Zelený štvrtok

Zelený štvrtokPodstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

Zelený štvrtok

foto Wikipedia

Vo štvrtok večer slávil Ježiš Kristus poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami „Toto robte na moju pamiatku“. V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej, známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie.

Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažená oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.

Zdroj: Internet