Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania. Je to druhý deň Svetlého týždňa, resp. veľkonočnej oktávy. V ľudovej sfére je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola v priebehu dejín v rôznych kultúrach teologizovaná a zaradená do kresťanského rámca.

foto: wikipédia

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa na Svetlý pondelok po liturgii svätého Jána Zlatoústeho a myrovaní koná slávnostný sprievod okolo chrámu, pri ktorom sa na štyri svetové strany čítajú evanjeliá od všetkých štyroch evanjelistov o vzkriesení Ježiša Krista, čo symbolizuje ohlasovanie radostnej zvesti (evanjelia) celému svetu. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Svetlý pondelok (Pondelok Paschy) prikázaným sviatkom.

Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“. Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou.

Po Veľkej noci nasleduje v cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci). V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký (379-385) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, tj. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne robilo v Lateránskej bazilike. Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Veľkonočný pondelok nie je prikázaným sviatkom.

Zdroj: internet 

Zmŕtvychvstanie Pána – Veľkonočná nedeľa

Zmŕtvychvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou. V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká končí až 50. dňom slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Vo veľkonočnú nedeľu si kresťania pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie

AS Trenčín – FK DAC 1904 Dunajská Streda 3:0 (2:0)

AS Trenčín – FK DAC 1904 Dunajská Streda 3:0 (2:0)Zverenci trénera Martina Ševelu si po troch prehrách v rade pripísali na svoje konto plný bodový zisk. Na domácom trávniku zdolali DAC 1904 Dunajská Streda 3:0 (2:0). O góly sa postarali Jakub Holúbek, Tomáš Malec a Gino van Kessel. Hneď v úvode zápasu vyzval súpera k šanci Ramón. Nevidiac hráča súpera poslal loptu Volešákovi. Prihrávku však vystihol Brašeň, ale náš brankár v

Biela sobota

Biela sobota alebo Veľká sobota či Svätá a veľká sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Je posledným dňom Veľkého týždňa.

foto: http://najmama.aktuality.sk/clanok/224679/velkonocne-symboly-i-dekoracie/

V rímskokatolíckej cirkvi sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotnýkrst. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanejVeľkonočná vigília, ktorou sa už začína oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývaná liturgia Bielej soboty.

Dňom Bielej soboty sa končí pôst. Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.

Biela sobota je tak prostredný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.

V gréckokatolíckej cirkvi sa na Veľkú sobotu pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu – „ríše mŕtvych“). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo.

Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu. Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia – namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov.

Je to jediná sobota v roku, keď je predpísaný pôst.

zdroj: internet