Popolcová streda

Po rušných fašiangoch nasledovala popolcová streda, ktorou a začínal štyridsať dní trvajúci veľký pôst. Nebola zasväteným dňom, kto však nebol hatený nejakou súrnou prácou, pokladal si za svoju povinnosť zájsť v ten deň do kostola na popolec. Názov dňa „Popolcová streda“ pochádza zo zvyku páliť palmy, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízko-východnú tradíciu našich predkov, čiže sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Stále je zvyk hovoriť, keď človek urobí chybu, že si teraz „sype popol na hlavu“, aby napravil čo spôsobil a pokazil a vyprosil si tak od Pána Boha odpustenie.

ILUSTRACNA

V rímskokatolíckom liturgickom kalendári sa nachádza Popolcová streda ako prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá vždy na 40. deň pred Veľkou nocou s tým, že do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele. V praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou a pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa termín popolcovej stredy každý rok mení.

Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Obráť sa a ver evanjeliu.“ Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V katolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu. 

Podľa starého zvyku pozostávala popolcová streda z nejakej pôstnej polievky a z cestovín s makom („válkov“, čiže šúľancov). Zbožnejšie ženičky zjedli až večer niečo na zahnanie hladu. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov – Veľkú noc, ktorú toto vierovyznanie spája so vzkriesením Ježiša.

Spracoval

Peter Peťovský

0908-727-395

trencianskyterajsok@petovsky.com

Zdroj foto+text: Internet