Rozhovor s človekom, ktorý lieta v oblakoch, ale nohami stojí pevne na zemi…

Balón nepotrebuje žiadne cesty, letiská, mosty, môže lietať prakticky kdekoľvek. Pri jazde autom človek vníma len dva rozmery priestoru okolo seba dĺžku a šírku, pri lete balónom človek vníma aj tretí rozmer a to výšku. Naša redakcia Vám ponúka zaujímavý rozhovor s naslovovzatým odborníkom na lietanie teplovzdušným balónom Ing. Jánom Kalafutom, ktorý sa tomuto leteckému športu venuje od čias svojej mladosti.  

Pán Kalafut, kedy ste začali uvažovať o leteckej kariére pilota teplovzdušného balóna?

Nakoľko letectvo je technický šport, tak do pozície pilota sa musíte postupne prepracovať. U mňa to začalo počas stredoškolského štúdia, kde ako branec, som bol na „odvode“ pred základnou vojenskou službou. Dostal som preukaz a stal som sa členom „Zväzarm-u“. Mohol som si vybrať krúžok, v ktorom klube by som chcel pracovať. Ja som si vybral letectvo a tak som sa dostal do aeroklubu.

Takže…?

Pôvodne som chcel lietať na vetroni. Dostať sa do tohto klubu bolo problematické resp. zdĺhavé, tak som sa stal členom parašutistického klubu. V roku 1981 sa konali majstrovstvá sveta parašutistov v Lučenci. A náš klub sa ich zúčastnil. Tak začala moja „kariéra“.

Máte vzdelanie leteckého smeru?

Nie. Som absolventom vysokej školy textilnej v Liberci. Zhodou okolností na vysokej škole bola letecká vojenská katedra, ktorú som ako študent – vojak navštevoval raz do týždňa. Tu sa školili technici vojenských lietadiel a „vyhodnocovači“ leteckých snímkov. Ja som bol technik špionážnych lietadiel, ktoré fotografovali hraničné pásmo s Nemeckom. Popri škole som navštevoval Liberecký aeroklub.

Tam ste získali teoretické skúsenosti?

Áno v Liberci som sa vyškolil. Bolo to na vyššej úrovni ako u nás na Slovensku. Domov som sa vrátil ako kvalifikovaný inštruktor. Neskôr som sa z inštruktora prepracoval na inšpektora. U nás v aeroklube som bol vedúcim, kde som školil cvičencov a základné výcviky pre armádu a pre Zväzarm.

Mali ste veľa adeptov na parašutizmus?

V tej dobe sa robil nábor do Zväzarmu zo stredných škôl, ktoré prevažne navštevovali dievčatá. My sme mali v kurze samé dievčatá. Tu som sa oženil. Veľa mojich kamarátov si zobralo parašutistky za manželky.

Ako ste sa od parašutizmu dostali k lietaniu?

Podnik Aerotechnik Kunovice vydal informačný leták o výrobe balónov. Vtedajší predseda nášho klubu pán Víttek mi navrhol, aby som išiel do kurzu. Dvaja sme odišli do Čiech. Ja a Palo Tvrdoň. Absolvovali sme výcvik. Pán Víttek vybavil peniaze s vtedajším primátorom mesta pánom Rehákom spolu s významnými podnikmi Merina, LOT, Agrokombinát Veľké Bierovce, VD Svojpomoca kúpili sme prvý balón do klubu, na ktorom bol veľký nápis „LAUGARICIO“. Bolo to v roku 1989 ešte pred revolúciou a stál 240.000 korún.

foto: archív www.letybalonom.sk – Prvý Trenčiansky balón “Laugaricio”

Tak sa balónové lietanie začalo v Trenčíne rozvíjať…

Po absolvovaní následného leteckého výcviku v Brne sa vytvoril v našom klube balónový odbor súčasne s parašutistickým. Viedol som ich obidva. Neskôr som vedenie parašutistického oddielu prenechal skúsenému kolegovi, aby som sa mohol naplno venovať lietaniu balónom.

Ako to pokračovalo?

No ako to už býva na Slovensku. Po revolúcii chceli všetci rýchlo zbohatnúť. Narušili sa medziľudské, ale hlavne kamarátske vzťahy. Asi v roku 1994 nás z Aeroklubu vyhodili a balónová činnosť v Aeroklube oslabla. Peniaze robia zlo. 5 rokov sme lietali propagačné lety.

Čo nasledovalo potom?

Spolu s kamarátom sme si kúpili svoj prvý vlastný balón. Začali sme s lietaním podnikať. Na základe konkurzu, ktorý som vyhral, som robil pilota balóna pre reklamné lety Matador Púchov. Dali si vyrobiť svoj vlastný balón v tvare pneumatiky a ja som s ním počas rôznych motoristických podujatí lietal nad pretekárskymi dráhami. Lietal som pre nich sedem rokov.

foto: archív www.letybalonom.sk – Balón v tvare pneumatiky

…a Váš balón nelietal?

Začali sme robiť komerčné lety pre firmy na výstavách Agrokomplex v Nitre, v Košiciach, v Banskej Bystrici … Lietali sme pre preteky psích záprahov na Donovaloch, pre poisťovne, banky, autosalóny, atď.

Kedy ste začali s vyhliadkovými letmi pre verejnosť?

Ako začala doba rozšíreného používania internetu približne od roku 1998. Ľudia si objednávali naše služby – vyhliadkové lety. Chceli zažiť niečo zaujímavé, alebo chceli niekomu venovať darček „Let balónom“. Tak sme postupne lietali od Trenčína po Liptovský Mikuláš.

Slovensko máte z oblohy zmapované…?

Vždy ma niekde zavial vietor, kde som v živote nebol, resp. kde by ma nenapadlo pristáť. Vďaka takýmto náhodám som spoznal prekrásne miesta našej krajiny. Máme skutočne nádhernú krajinu, doliny, dediny…

Poprosím Vás, povedzte našim čitateľom niečo o samotnej výrobe balóna.

Balóny si nešijem. Kupuje sa hotový výrobok. Ja ich nakupujem v Brne. Na opravu balónov mám certifikované servisné stredisko z leteckého úradu Slovenskej republiky a od samotných výrobcov balónov. Okrem opráv vlastných balónov, servisujem balóny aj iným prevádzkovateľom letov.

Lietadlá musia absolvovať pravidelné kontroly. Ako je to s balónmi?

Každý jeden balón musí prejsť jeden krát do roka prehliadkou. Robia sa tzv. trhacie testy, či má tkanina dostatočnú pevnosť, či je náter v poriadku atď.

Keď nevyhovuje?

Jednoducho nedostane certifikát a musí prestať lietať.

To znamená, že prevádzkovateľ si musí kúpiť nový balón. Koľko sa pohybuje jeho cena v súčasnosti?

Je to rozdielne podľa veľkosti objemu. Ale v priemere cca 40.000 €. Je to komplet aj s košom aj s horákmi a fľašami na plyn.

Koľko cestujúcich môže letieť naraz?

Je to dané veľkosťou objemu balóna a k tomu je primeraný rozmer koša. Ja mám balón pre 8-10 cestujúcich plus jeden pilot. Závisí to od hmotnosti cestujúcich a vonkajšej teploty vzduchu. Najmenší balón mám výcvikový. Je pre dve osoby, inštruktor a žiak.

Do akej výšky môže balón vzlietnuť?

Je to rôzne. V rámci vyhliadkových letov maximálne 1.500 metrov. Technicky vyletí aj do výšky 10 kilometrov. Pri takejto výške sú zhoršené podmienky pre pilota. Nakoľko v takej výške je nízky tlak a riedky vzduch. Pilot môže zamdlievať. Ja som to zažil na vlastnej koži.

Vy ste vyleteli tak vysoko?

Ja som držiteľom slovenského rekordu. Dosiahol som výšku 7 kilometrov. Mal som so sebou aj kyslík, ale aj tak som zamdlieval. Stúpal som asi 1.5 hodiny. Nevydržal som tam dlho. Okamžite som začal klesať, lebo je dokázané, že do 30 minút musíte klesnúť, inak budete mať problémy s dýchaním.

Ako sa vlastne taký balón „šoféruje“?

Smer balóna určuje vietor a riadi sa len smerom hore a dole. Keď chcete vystúpať vyššie musíte do balóna natlačiť horúci vzduch pomocou plynových horákov. Keď prestanete „kúriť“ balón začne klesať. Rýchlosť klesania je daná tvarom balóna. Klasická „hruška“ klesá maximálne 5.5 metra za sekundu, čiže je to bezpečný „pád“. Pre predstavu je podobné, ako keď pristáva parašutista.

Aká je maximálna dĺžka letu?

V koši sú plynové fľaše, ktoré umožňujú dĺžku letu maximálne 1.5 hodiny. Potom musíte pristáť. Keď potrebujete preletieť väčšiu vzdialenosť potrebujete si zobrať viac plynu do zásoby. My máme opäť slovenský rekord v dĺžke letu bez pristátia. Leteli sme 5 hodín. Štartovali sme v Trenčíne a pristáli sme pri Rožňave. Preleteli sme 185 kilometrov. To bolo na jeseň v roku 2013. Bol to krásny let.

Kto určuje trasu letu, cestujúci alebo pilot?

Ani jeden, ani druhý. Určuje to vietor. My sa snažíme maximálne vyhovieť našim zákazníkom. Keď chce vidieť svoju obec z balóna, tak sa premiestnime na štart tak, aby nás tam vietor dostal. Stúpaním a klesaním sa dostávame do vzdušných prúdov a tie nás potom nesú. My sa pokúšame hľadať vhodnú výšku, v ktorej je vhodný vietor, aby sme cestujúcemu splnili jeho požiadavku. Niekedy to proste nejde tak, ako si to človek predstavuje.

Kedy je ideálny čas na štart. Ráno, na obed, alebo na večer?

V zimnom období sa dá lietať celý deň preto, lebo vietor má stabilnú rýchlosť my tomu hovoríme že je „lineárny“. V lete sú okolo obeda výkyvy v rýchlosti vetra tzv. „termika“. Pri sile vetra 10 m/sec a viac to je veľmi nebezpečné, hlavne pri pristávaní ak sa v blízkosti letu nachádza elektrické vedenie. Preto sa v lete lieta ráno a navečer.

Čím sú lety balónom špecifické?

Lietanie teplovzdušným balónom je veľmi zaujímavý šport. Každý let je iný. Nad Trenčínom sú si lety podobné, ale nikdy nie totožné. Keď lietame mimo Trenčína v cudzom teréne, tak každý let je iný. Nikdy sa nestane, že miesto pristátia sa zopakuje. Vždy je iné počasie, iný vietor a od toho závisí všetko.

Mali ste nejaké „zaujímavé“ pristátia?

Tak bolo ich niekoľko…(smiech)… Stáva sa to v prípade núdze. To znamená, že ide o núdzové pristátia. Také bežné boli, že sme museli pristáť na poli. Na tom by asi nebolo nič zvláštne, ale majiteľ farmy na nás zavolal políciu, že sme neoprávnene vstúpili na súkromný pozemok. Raz som zase pristál do vojenských kasární. Dochádzal mi plyn a v tej chvíli sa zmenil smer vetra. Bolo to v Košiciach v roku 1989 po revolúcií. Vtedy ma aj zavreli. Letel som s miestnou televíziou, ktorá točila nejaký dokument o meste Košice, tak nás preverovali, či sme nenatáčali vojenský objekt. Stalo sa nám aj také, že sme museli núdzovo pristáť v obývanej oblasti. Zbehli sa ľudia a podaktorí nás ponúkali koláčmi, ba nám aj naliali po „kalíšku“ slivovice. Mali z toho atrakciu. To sa stávalo na Orave, tam sú srdeční ľudia. Na dolniakoch sa farmári hnevajú, že im ničíme úrodu…

To znamená, že môžete lietať všade a keď to nevyjde, tak sa ospravedlníte a život ide ďalej?

To vôbec nie je pravda. Nesmie sa lietať nad miestami, ktoré sú zaznamenané v leteckej mape. Sú to atómové elektrárne, firma Duslo Šaľa, veľké civilné a vojenské letiská (Bratislava, Poprad, Košice, Sliač), alebo vojenské strelnice v čase aktívnych strelieb. Mal som aj „prúser“. Zabudol som si doma vysielačku a nemal som sa ako zahlásiť riadiacej veži. Potreboval som preletieť nad kopce. Myslel som si, že ma neuvidia, ale zachytili ma na radaroch. Vyslali na mňa stíhačku – vojenskú pohotovosť, ktorá ma obletela a nafotila. Bol som predvolaný na letecký úrad, kde som dostal pokutu. Tu nad územím Trenčína, sa len zahlásime vysielačkou na frekvencii, na ktorú sú naladené všetky lietadlá v okolí a vzájomne sa informujeme.

Mali ste niekedy aj skutočný strach, že ste nevedeli odhadnúť ako sa situácia vyvinie, resp. ako dopadne?

Áno. Ako som už spomínal, často sa stáva, že smer letu sa zmení vplyvom zmeny vetra. Napríklad, trajektória letu nie je taká akú som si naplánoval, keď letím nad miestami, kde sú samé prekážky, ktoré nedovoľujú pristáť. Buď som nad lesom, alebo mi končí zásoba plynu. Takmer každý desiaty let je malé dobrodružstvo.

a také Vaše najväčšie dobrodružstvo?

Zhodou okolnosti to bolo tu v Trenčíne. Už som potreboval s pasažiermi pristáť. Vietor balón stále unášal smerom na hrad. Tu sa balón oprel o strechu kostola pod hradom a strhol zo sebou z veže kríž. Našťastie, ako tento 150 kilogramový kríž padal z veže, tesne minul kôš balóna a tak nikoho nezranil. Ako neskôr pán farár v kostole v kázni povedal, že: „kríž zachránil turistom vo vyhliadkovom balóne život“, bola pravda. Roztrhol nám bok balóna, čím sme už ďalej nemohli letieť. Ako sa hovorí, „stáli pri nás všetci svätí“…

Prajem Vám a Vašim pasažierom len mäkké pristátia, aby ste mohli ešte dlho rozdávať radosť z nevšedných pohľadov na našu krajinu. Ďakujem za rozhovor.

Aj ja ďakujem za príjemné stretnutie a rozprávanie.

Spracoval

Peter Peťovský
0908-727-395
trencianskyterajsok@petovsky.com

 

Fotogaléria

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someone