Spomienka pri Pamätníku umučených na Brezine

(10.04.2014, Mesto Trenčín)

Uplynulo už 69 rokov od jednej z historicky najdôležitejších udalostí pre naše mesto. Trenčín bol oslobodený 10.apríla 1945 sovietskou a rumunskou armádou.  

Vyjadriť úctu, venovať aspoň krátku spomienku a položiť kvety k hrobom na znak vďaky tým, ktorí pre našu slobodu obetovali vlastný život prišli 10.apríla na Brezinu predstavitelia mesta Trenčín, Národnej rady SR, veliteľstva Posádky Trenčín, členovia Zväzu protifašistických bojovníkov, Jednoty dôchodcov a viacerí ďalší občania mesta.

Ako uviedol priamy účastník protifašistického odboja Pavol Liška, roky druhej svetovej vojny sa vyznačovali fašistickým terorom a represáliami voči demokratickým silám a ľuďom vôbec. „Od 25.októbra 1944 do 3.apríla 1945 sa na týchto miestach vraždilo. Väzňov za pomoci príslušníkov Hlinkovej gardy sústreďovali v budovách terajšieho krajského súdu a štatistického úradu. Po krutom mučení ich vyvážali sem do lesa a tu na Brezine ich zastrelili alebo zaškrtili. V siedmich masových hroboch v Dušovej doline sa našlo 69 obetí. Okrem Slovákov boli medzi zavraždenými i dvaja sovietski partizáni, muž a žena, americký letec, obete českej, maďarskej, francúzskej i rakúskej národnosti. Vtedy pred 69 rokmi žili ľudia v úzkostnom očakávaní, kedy tá hrozná vojna skončí. Dunenie diel, hukot motorov, lietadiel a tankov sľubovali blížiacu sa nádej. Do nášho mesta po prekvapivom útoku vstupovali sovietski vojaci, obyvatelia vychádzali z úkrytov a vítali sa s nimi. Tých 69 rokov odvtedy ubehlo veľmi rýchlo, no nezabúdajme, hrozba vojny je i dnes neuveriteľne blízko. Zabíjanie, týranie, mučenie, nenávisť a zlosť sa nám dennodenne ponúka z médií,“ upozornil prítomných P. Liška, ktorý zároveň vyjadril radosť nad tým, že na spomienkovú slávnosť prišli i deti zo základných škôl.

Primátor Trenčína Richard Rybníček považuje Pamätník umučených na Brezine za miesto najväčšej hodnoty, akú človek môže mať. Lásky k druhému človeku. „Títo ľudia položili svoj život za to, aby sme my mohli slušne, spokojne a slobodne žiť, aby sme mohli byť so svojimi blízkymi, aby sme sa mohli tešiť. Aby sme mohli riešiť úplne iné problémy, ako tie, ktoré riešili oni, keď im zrazu povedali, musíte narukovať, musíte ísť bojovať, možno budete musieť zabíjať. Mnohí zomreli veľmi mladí, žili krátko. Ale to, že sa zaslúžili o našu slobodu, to je ten najväčší počin, ktorý môže človek pre človeka urobiť. Obetovať sa pre druhého. Patrí im obrovská vďaka a naša spomienka a úcta,“ povedal R. Rybníček.

zdroj:http://www.trencin.sk/

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInEmail this to someone