Trenčianska stará radnica a dolná mestská veža, pred a po r. 1907

Tento raz nám pán Brabenec poslal zaujímavý text, ktorý porovnáva dva obrázky. Tieto dva takmer rovnaké a predsa dosť rozdielne zábery sa priam žiadajú položiť vedľa seba a porovnávať.Na obidvoch obrázkoch vidíme to isté námestie osvetlené plynovými lampami, s odpadovým jarkom uprostred, ktorý ústi do odpadovej jamy ohraničenej tromi kolmi, ešte aj mestská veža s hodinami je rovnako ošarpaná (vynovili ju až v r. 1934).

Pre datovanie sú dôležité elektrické vedenia, ktoré ešte nie sú na staršom obrázku, na novom ich však rozoznávame. Ich drôty nám nízke rozlíšenie obrázkov nezobrazuje, ale vidíme ich nosné konzoly. Na streche pravého domu je veľký nástrešník s piatimi konzolami a pod nimi montážnou lávkou podobnou kominárskej. Konzoly niesli množstvo izolátorov. Na každom bol uviazaný drôt telefónneho vedenia. Vieme, že telefón bol do Trenčína zavedený 1. decembra 1905. Telefónne drôty boli vedené po strechách, káble v zemi sa ešte nepoužívali. Telefónnych prístrojov bolo v Trenčíne vtedy iba zopár, veď najstarší dochovaný Trenčiansky telefónny zoznam z roku 1924 sa zmestil na jeden list papiera.

foto: autor neznámy – Trenčianska stará radnica a dolná mestská veža, okolo r. 1910

V ploche námestia pri spomenutej odpadovej jame je stĺp s kruhovou konzolou elektrického (silnoprúdového) vedenia. Elektrina sa v meste začala používať 1.5.1907, bola ešte jednosmerná, vedená tromi(!) vodičmi. Preto tento obrázok musí pochádzať z neskoršieho dátumu, povedzme okolo r. 1910. Náš druhý obrázok je nepochybne starší, lebo ešte nemá telefónne nástrešné konzoly. Vpravo má ten istý strom, o čosi menší, ale nie o veľa – povedzme, že vznikol okolo r. 1900.

foto: autor neznámy – Trenčianska stará radnica a dolná mestská veža, okolo r. 1900

Rozdiel medzi obrázkami je len niekoľko rokov, ale ukazuje, ako za ten čas mesto ožilo. Na novšom zábere je viac osôb a dva konské povozy, ale to môže byť aj náhoda okamihu. Isté je, že pribudli obchody: na staršom obrázku nie je ani jeden, na novšom ich je viac. Hneď vidíme veľké nápisy obchodov Blaschke a Köves Otto. Dole vľavo trochu zvýšená plošinka so zábradlím oprávňuje k domnienke, že patrila k Sternovej kaviarni zriadenej v bývalom jezuitskom konvikte (dnes tam stojí budova mestskej sporiteľne postavená v r. 1937).

Nové obchodné priestory vybudovali úpravou dovtedajších domov. Blaschkeho obchod s klobúkmi je v upravenom mestskom dome, kvôli nemu urobili najmä samostatný vchod z námestia a prirobili predsadený drevený výklad (podobné sú doteraz na hlavnom námestí).

Kövesov železiarsky obchod je v Illésházyho dome na rohu námestia, ktorý prešiel väčšou úpravou. Vidíme, že pred vchodom do obchodu odstránili dovtedajšie štyri schody. Upravili aj iné časti domu: priečelie je jednoduchšie, pribudol dažďový zvod neďaleko rohu domu. Pripomeňme, že v tomto dome je vzácna diamantová klenba, zachovaná do dnešných dní.

Aj na východnej strane Illésházyovského domu pribudol obchod, vidíme jeho markízu obrátenú do Vežovej ulice vedúcej popod mestskú vežu. Na opačnej strane Vežovej ulice, zboku mestského domu, bol tiež obchod, hoci na obrázku ho nerozoznávame. Mal tam kníhkupectvo a papiernictvo Pavol Bartek.

Na ľavej strane obidvoch obrázkov vidíme starý mestský dom (radnicu), ktorý starí Trenčania volali „ratúz“ (z nemeckého Rathaus). Na staršom zábere dobre vidíme nad bránou a trochu vpravo výklenok v priečelí domu, v ňom bola azda soška niektorého svätca. Na prízemí domu sú vývesné tabule. Asi nepostačovali, pretože ešte aj na dverách sú umiestnené listiny.

Starý mestský dom zbúrali v r. 1933 a v r. 1934 postavili nový, ktorý slúži doteraz.

Spracoval

Ing. Vojtech Brabenec