V Čerešňáku našli kostry Trenčanov staré 3800 rokov

V Čerešňáku našli kostry Trenčanov staré 3800 rokovDnešný Čerešňový sad bol kedysi, v počiatkoch doby bronzovej, pohrebiskom sídliska na hradnom vrchu. Praveké pohrebisko vydalo svedectvá zo života obyvateľov dnešného územia Trenčína. Unikátny nález kostry malého dievčatka bude vystavený do konca júla na hrade. Trenčiansky hrad a jeho okolie je svojou bohatou históriou stále magnetom pre archeológov. O prekvapenia nie je nikdy núdza. Medzi unikátny patrí kostrový nález, ktorý podľa archeológa Trenčianskeho múzea Petra Schreibera má okolo 3800 rokov. „Kultúrne by mohol spadať do Unetickej, alebo Maďarovskej kultúry v rámci staršej doby bronzovej,“ hovorí.

Podľa archeológa nájdená kostra patrí malému dievčatku, ktoré malo v hrobe bronzovú ihlicu ako milodar. Hrob našli počas archeologických výskumov Štefana Pozdišovského v rokoch 1957. „Vystavený je tak ako ho našli. Z kostrového nálezu sa zachovala lebka, časti hrudníka a panva a časť končatín. Bol v hĺbke okolo 20 centimetrov,“ opisuje Schreiber.V Čerešňáku našli kostry Trenčanov staré 3800 rokov Okrem toho sa našlo na Brezine ešte ďalších päť hrobov. Objavila ich známa archeologička Tamara Nešporová v 80-tych rokoch. Tie boli v dvojmetrovej hĺbke.

Ako, je bez ďalšieho výskumu isté, že ide s o dievčatko? „Dá sa to určiť podľa toho, že v staršej dobe bronzovej sa striktne dodržiaval pohrebný rítus uloženia, buď pravý bok, alebo ľavý bok. Podľa nálezov, ktoré už poznáme zo Slovenska, boli ženy ukladané na ľavý bok. Mužov ukladali na pravý bok,“ doplnil archeológ.

Unikátny nález bude vystavený v Letnej veži Trenčianskeho hradu do konca júla. Potom sa opäť vráti do depozitov múzea.

Peter Peťovský – internetová televízia Trenčiansky terajšok