Archívy kategórií: ZAUJÍMAVOSTI

Veľká noc

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha (novogr. πάσχα – pascha, z hebr. פסח – pesach) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci). Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom
Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha. 
Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je Veľkonočný preslov Melita zo Sárdz 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.

foto: Wikipédia

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach – prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

Posledné tri dni Veľkého týždňa – tzv. (Veľkonočné) posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

zdroj: internet

Trenčianska stará radnica a dolná mestská veža, pred a po r. 1907

Tento raz nám pán Brabenec poslal zaujímavý text, ktorý porovnáva dva obrázky. Tieto dva takmer rovnaké a predsa dosť rozdielne zábery sa priam žiadajú položiť vedľa seba a porovnávať.Na obidvoch obrázkoch vidíme to isté námestie osvetlené plynovými lampami, s odpadovým jarkom uprostred, ktorý ústi do odpadovej jamy ohraničenej tromi kolmi, ešte aj mestská

Numizmatici z Trenčína Vás pozývajú na svoje prednášky a burzy.

Slovenská numizmatická spoločnosť pri SAV pobočka Trenčín – plní svoje poslanie vykonávaním kultúrno-výchovnej a zberateľskej práce, najmä realizáciou prednášok, besied, seminárov, exkurzii, výstav, drobných numizmatických akcií, výmenou numizmatického materiálu, vydávaním medailí a odbornej literatúry, rozširovaním poznatkov získaných vedeckým výskumom v oblasti numizmatiky. Propaguje poznatky o numizmatike na Slovensku publikovaním v numizmatických časopisoch a informačných publikáciách. Pre

Bývalý hráč Jednoty Trenčín Peter Ančic vysvetľuje „svoje žlté karty“ v rozhovore s Karolom Polákom.

Milan Vrba – z Hornej Súče archivuje staré dokumenty. Dnes Vám ponúkame rozhovor s Petrom Ančicom pred zápasom Jednota Trenčín – Dukla Praha v sezóne 1975 – 1976.

/Klikni na obrázok a pozri video/.

Popolcová streda

Po rušných fašiangoch nasledovala popolcová streda, ktorou a začínal štyridsať dní trvajúci veľký pôst. Nebola zasväteným dňom, kto však nebol hatený nejakou súrnou prácou, pokladal si za svoju povinnosť zájsť v ten deň do kostola na popolec. Názov dňa „Popolcová streda“ pochádza zo zvyku páliť palmy, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom